Orná pôda

Poľnohospodársky pozemok alebo poľnohospodársky využívaná pôda je orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky, pasienky a ďalej pôda, ktorá má byť naďalej poľnohospodársky obhospodarovaná, ale dočasne obrábaná nie je. Poľnohospodárska pôda je väčšinou charakterizovaná určitou vrstvou úrodnej pôdy na poliach - ornice. Z ekonomického hľadiska sú pôdy rozdelené podľa kvality - podľa bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ).

Na základe bonitácie pôdy, registra produkčných celkov, spôsobu využívania pôdy možno ohodnotiť kvalitu a posúdiť cenu kupovaných poľnohospodárskych pozemkov.

1. Bonita pozemkov

  • Poľnohospodárske pozemky sú charakterizované "bonitovanými pôdno-ekologickými jednotkami" (BPEJ). Týmto jednotkám odpovedajú aj normatívne údaje o produkcii poľnohospodárskych plodín, ktoré sa môžu v daných prírodných podmienkach a pri obvyklej agrotechnike pestovať, ako aj údaje o nákladoch, čo slúži na výpočet ceny pôdy

2. Register produkčných celkov

  • je geografická databáza, ktorá eviduje poľnohospodársky využívané pozemky, ku ktorým sa vzťahujú žiadosti poľnohospodárov o dotácie na konkrétne plochy. Predmetom registra a evidencie sú poľnohospodárske parcely, ktoré sú definované ako súvislá plocha pozemkov, na ktorých užívatelia - nájomcovia pestujú plodiny. Register pozemkov je využívaný na priame platby - poľnohospodárske dotácie na plochu, hospodárenie v menej priaznivých oblastiach, na agroenvironmentálne opatrenia, na zalesňovanie pozemkov, na zisťovanie poľnohospodársky nevyužiteľných pozemkov (neúžitky) a podobne
  • databáza produkčných blokov - LPIS je v súčasnom období riešená v rámci registra poľnohospodársky využívaných pozemkov podľa legislatívy Európskej únie

Rozmiestnenie a spôsob využívania poľnohospodárskych pozemkov

Čo možno urobiť pri jednotlivých druhoch pozemkov:

a) orná pôda

  • Pri ornej pôde sa uvedie výmera, počet a označenie pozemkov, zastúpenie BPEJ na jednotlivých pozemkoch. Vyhodnotí sa veľkosť pozemkov, uplatňované osevné postupy, štruktúra a vhodnosť pestovania plodín v danej výrobnej oblasti.

b) chmeľnice

  • pri chmeľniciach sa uvedie výmera, vek a spôsob výsadby (bežná, bezvirózna) a spon chmeľových porastov. Určuje sa súčasný spôsob využívania (intenzívny, resp. dočasne odstránený porast) s predpokladom do budúcnosti. Hodnotia sa uplatňované protierózne opatrenia a zabezpečenosť skladovacích, sušiarenských a pracovných kapacít

c) vinice

  • pri viniciach sa uvedie počet a označenie pozemkov, ich výmera. Charakterizuje sa spôsob výsadby, tvar vedenia, druh opornej konštrukcie, vek porastu a stupeň intenzity využívania (intenzívne, prestarnuté, opustené). Hodnotia sa uplatňované protierózne opatrenia, prevažujúca expozícia a sklonitosť územia. Uvádza sa príslušnosť do vinohradníckej oblasti, vinohradníckeho rajónu a do kategórie vinohradníckych obcí (B1, B2 a B3). Zámery do budúcnosti, prípadná reštrukturalizácia vinohradov v zmysle národného plánu

d) záhrady (mimo intravilánu obce)

  • identifikujú a popisujú sa plochy v záhradkárskych osadách, plochy škôlok (ovocné, viničné, chmeľové a pod.) a plochy záhradných centier vrátane skleníkov. Hodnotia sa intenzifikačné opatrenia (možnosť závlah), odbytové možnosti, skladovacie a pracovné kapacity

e) ovocné sady

  • určí sa zastúpenie ovocných sadov a plantáží bobuľovín, druh pestovaného ovocia, spôsob výsadby (voľný alebo na drôtenkách) a spon výsadby (štvorcový, obdĺžnikový s medzivýsadbou alebo trojuholníkový). Z hľadiska intenzity využívania sa uvedie spôsob súčasného využívania (intenzívne, extenzívne, nevyužívané) a predpoklad do budúcnosti. Vyhodnotí sa realizovaná protierózna ochrana na týchto plochách, prevažujúca expozícia, sklonitosť územia a mikroklimatické ukazovatele polohy

d) trvalé trávne porasty

  • určí sa základná kategorizácia trvalých trávnych porastov (TTP) a výmera podľa stavu využívania v súčasnom stave (prvky využívania pozemkov), ako aj z hľadiska ekologických a hospodárskych podmienok (typy s prebytkom vlahy, typy s priaznivým vodným režimom a porasty suchých a výsušných stanovíšť). Posúdi sa potreba a možnosť zvýšenia využitia daného produkčného potenciálu TTP upraveným systémom výživy a obnovy v závislosti od plánovaných stavov HZ a technológie ich chovu. Posúdi sa potreba a možnosť návrhu máloprodukčných trvalých trávnych porastov na zalesnenie

3. Delimitácia druhov pozemkov

  • delimitácia - rozhraničenie poľnohospodárskej a lesnej pôdy - charakterizuje organizáciu prvkov využitia pozemkov (umiestnenie, veľkosť, súčasný stav v obhospodarovaní).
  • na základe analýzy a vyhodnotenia daných podkladov a poznatkov o reálnom a optimálnom spôsobe využívania pôdno-ekologických jednotiek bol vypracovaný návrh pre delimitáciu a usporiadanie pôdneho fondu:
    1. do lesného pôdneho fondu a na nepoľnohospodárske účely sa zaraďujú: pôdy na svahoch viac ako 25° (47 %) a nevyvinuté a výrazne plytké pôdy do 10 cm, na svahoch viac ako 17° (30,5 %).
    2. do TTP sa zaraďujú: plytké pôdy do 30 cm na pevných substrátoch, nemeliorované glejové, rašelinové a zasolené pôdy, íly, pôdy na svahoch viac ako 12° (21 %), pôdy v nadmorskej výške nad 800 m, nemeliorované oglejené pôdy v chladnom klimatickom regióne, stredne hlboké, výrazne oglejené subtypy hnedých pôd na svahoch 7 - 12° (11 až 21 %) v chladnom regióne
    3. do prechodného územia orateľných pôd s prevahou trávnych porastov: plytké pôdy na sypkých substrátoch, ľahké mačinové pôdy na naviatych pieskoch, nemeliorované komplexy lužných a zasolených pôd, ľahké, stredne skeletovité a stredne hlboké pôdy, stredne hlboké, stredne skeletovité hnedé pôdy a redziny 7 - 12° (11 - 21 %), výrazne oglejené subtypy v chladnom regióne, stredne hlboké, stredne skeletovité oglejené subtypy hnedých pôd, nemeliorované ťažké, výrazne glejové nivné pôdy v chladnom regióne, podzolované, kyslé hnedé pôdy v chladnom regióne.
    4. do orateľných pôd: ostatné pôdy, ktoré nemajú parametre predchádzajúcich kategórií.

4. Produkčná schopnosť pozemkov

Produkčná schopnosť pozemkov bola vytvorená na základe hodnotenia vzťahov medzi vlastnosťami pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ), faktormi prostredia a dostupnými údajmi o úrodách plodín, a tak sa vytvorila sústava hodnotenia produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd, ktorá je vyjadrená v 100-bodovej stupnici, (od 100 do 1 BH BPEJ) alebo v príslušných kategóriách. Vyššie bodové hodnoty vyjadrujú vyšší produkčný potenciál pôdy a nižšie, naopak, nižší produkčný potenciál pôdy.

zdroj: https://uzitocna.pravda.sk/