Trvalý trávnatý porast (TTP)

Pôda, ktorá sa používa na pestovanie tráv alebo iných rastlinných krmív prirodzeným spôsobom (samovysievanie) alebo pestovaním (siatie) a ktorá aspoň päť rokov nebola zaradená do režimu striedania plodín v poľnohospodárskom podniku. Na pôde sa môže nachádzať ďalší porast, ktorý sa môže spásať, napríklad kríky alebo stromy, pokiaľ trávy a iné rastlinné krmivá stále prevládajú. Na základe rozhodnutia dotknutého členského štátu môže vymedzenie zahŕňať aj pôdu, ktorá sa môže spásať ako súčasť obvyklých miestnych postupov, ale kde trávy a iné rastlinné krmivá tradične na plochách pastvín neprevládajú

Trvalé trávne porasty (TTP) zahŕňajú lúky a pasienky, ktoré sú v poľnohospodárskej krajine veľmi dôležitým fenoménom. Môžeme ich charakterizovať ako poloprírodné, druhotné útvary, vzniknuté v prvotnom lesnom pásme činnosťou človeka (rúbaním, spaľovaním, zámerným spásaním a kosením) a sú súčasne životným priestorom množstva mikroorganizmov a živočíchov, ktoré patria do tohto komplexného prírodného spoločenstva. Na území Slovenska bolo pasenie jedným z hlavných faktorov, ktoré sa podieľali na vytváraní dnešných TTP od ich prvopočiatkov približne v dobe bronzovej. Ich najväčší rozvoj nastal počas odstraňovania lesov v 11. až 12. storočí - vyklčované plochy menej vhodné na ornú pôdu (plytké, kamenité pôdy, podmáčané pôdy) sa ako polia nedali obrábať a zarástli bylinami. Ďalšia veľká etapa vzniku TTP v strednej Európe nastala v 14. - 16. storočí, kedy sa už výraznejšie vyčleňovali aj lúky. Naozajstný rozvoj lúkarstva však nastal až v 18. - 19. storočí v spojitosti s cieleným ustajnením dobytka a so zvýšeným dopytom po sene (Ružičková, Kalivoda, 2007). Klasifikácia trvalých trávnych porastov z hľadiska ich významnosti Okrem evidentných ekologických a produkčných funkcií majú TTP aj nemalý kultúrno-historický a edukačný význam - ich pestrá škála z hľadiska intenzity využívania, fyziognomických a štrukturálnych charakteristík môže vytvárať v čase reťazec krajinných prvkov, v ktorom každý prvok odráža určitú epochu poľnohospodárskeho využívania a akumuluje v sebe informácie o prírodných aj spoločenských procesoch. Ich aktuálna kombinácia, resp. absencia určitých prvkov, v tom-ktorom historickom časovom období, veľmi konkrétnym spôsobom odráža stav spoločnosti a aj vzťah jednotlivcov k pôde. Je však v čase neobyčajne premenlivá a jej zachytenie je veľmi ťažké. . Práve vďaka obmedzeniam vyplývajúcim z implementácie zásad socialistického hospodárstva sa určité tradičné poľnohospodárke postupy, predovšetkým v marginálnych oblastiach, ale aj materiálne, duchovné a sociálne prejavy kultúry s dopadom na krajinu zakonzervovali.